2.cast-zoznamenie
"Aj ja ta milujem Bill"
Už som videla úplne zblízka jeho krásne, hnedé oči. Pomaly sa naše pery k sebe blížili ale zrazu......Tresk.......a ja som sa náhle zobudila z krásneho sna. Zobudil ma nejaký hluk z ulice. Bola som nahnevaná, pretože ma vytrhol zo sna práve v najlepšom. Vyšla som na okno, no nič som nevidela. Odrazu som začula hlasy a nato vyšli štyria chalani z tieňa budovy .Hneď som ich spoznala a medzi nimi aj jeho.....Billa .Musela som sa zasmiať nad tým že ich vidím ešte aj v noci. Rozhodla som sa že si z nich kúsok vystrelím a začala som hádzať papierové papieriky von oknom, rovno im do hláv Obzreli sa ,ale ja som bola rýchlejšia a hneď som sa skryla. Vedela som že by nebolo múdre znova do nich hádzať lebo by vedeli z akého okna to pochádzalo. Išla som si teda ľahnúť ale okno som nechala otvorené. Počula som už iba ako jeden z nich hovorí: "Zase ty otravní ohovárači ,oni nám nedajú asi nikdy pokoj .Stále len rýpu ,fakt neviem či máme šancu uspieť s našou kapelou." A viac som už nepočula .Mrzelo ma že som do nich hádzala ,nechcela som aby to tak brali.... Na druhý deň ráno som sa zobudila so zlou náladou ,pretože bola sobota. Pre niekoho by to bolo super že je sobota ale veď aj pre mňa voľakedy bolo ,no od vtedy čo som videla Billa netešila som sa ňu. Každú sobotu som trávila so Jonym,mojim priateľom a pri ňom som vždy myslela na Billa. Chcela som to ukončiť no bola som až príliš zbabelá. Môj život bol v troskách.... Tentoraz sme sa mali stretnúť v centre mesta a ísť si posedieť do cukrárne. Ja som si objednala punčový zákusok a džús. Sám mi rozprával ako ma miluje že dúfa že spolu vydržíme čo najdlhšie a mne tie vety ubíjali. Keď zrazu sa vo dverách objavil Bill ešte s jedným chlapcom ktorého meno som nepoznala. Hrozne som znervóznela že prečo ja musím mať vždy to šťastie ho vidieť práve v tej najnevhodnejšej chvíli. Sadol si rovno oproti mne ,bol krásny ako vždy i keď aj dosť extravagantný. Niečo si začal húževnaté rozprávať s jeho kamarátom. Teraz som už vôbec nevnímala čo mi
Jony hovorí, pozerala som sa len na Billa a nevnímala som okolie... Odrazu sa prestali rozprávať a Bill odbočil pohľadom na mňa .Veľmi som sa zľakla až som prevrátila pohár ešte stále s nedopitým džúsom. "Čo robíš?" spýtal sa ma Jony, "Ja ,nič ,nič." rýchlo som zobrala servítku a poutierala to. Pozrela som sa na Billa a on sa na mňa usmial .Vtedy akoby mi stuhli všetky moje žily. Ledabolo som mu úsmev opätovala. Cítila som sa hrozne trápne .Kto vie čo si o mne pomyslel keď ma pristihol ako ho hltám očami... Odrazu začal zvoniť Jonyho mobil. "Hmm ,musím ísť domov mama mi volala prišla nejaká návšteva. Hej len chod ja tiež o chvíľu pôjdem." odvetila som .Na rozlúčku ma chcel pobozkať no ja som sa v čas odtiahla. "Čo sa s tebou deje, v poslednom čase si nejaká čudná?" spýtal sa. "Nič mi nieje." povedala som a on vyšiel z cukrárne a ja som tam zostala sedieť sama ako kôl v plote. "Na chvíľku si odskočím." ozvalo sa. Obzrela som sa a uvidela som ako jeho kamoš vstáva od stolu smerom k WC .Ostali sme tam sedieť len mi dvaja. Naschvál som sa pozerala inde lebo som mala taký pocit že ma pozoruje. Asi som mala pravdu pretože o chvíľku podišiel k môjmu stolu a spýtal sa ma či si môže prisadnúť... "Ehm ,áno môžeš." trochu nesmelo som odvetila. Sadol si a mňa zalial studený pot. "Ja som Bill." predstavil sa mi. "Eh ahoj ja som Aďa." usmiala som sa naňho. "No dúfam že som ťa nevystrašil keďže si až vyliala pohár" cítila som ako sa červenám.. "Ja nie, nie vôbec len kúsok nepozornosti vidíš čo spôsoby.." nervózne som zahovárala . "Dobre tak teda o čom si pokecáme?" spýtal sa "No ,neviem počula som že máš skupinu.,, “Áno mam a predpokladám že si nepočula príliš pozitívne veci o nás.,, “Tak to teda nie ale nikdy som nemala pocit že by to bola pravda. Naozaj ,tak to si ma potešila, si milá." milo sa na mňa usmial .O chvíľu prišiel jeho kamarát a tiež si prisadol. "Ahoj ja som Tom som Billov brat." predstavil sa "Áno sme dvojičky" dodal Bill. Až teraz som si všimla že sa Tom a Bill podobajú, že som si to skôr nevšimla. "Teší ma, ja som Aďa." usmiala som sa "Dobre teda veľmi náš tešilo mi s Tomom už musíme ísť." lúčili sa a vstávali zo stoličiek. "Mohli by sme sa niekedy stretnúť? Čo povieš ?"spýtal sa ma Bill "Áno, pravdaže a kedy? Čo tak zajtra popoludní ,tu pred cukrárov?" navrhol Tom "Výborne, tak ahojte a majte sa dobre." a na rozlúčku som ich obdarila žiarivým úsmevom. Bill sa ešte cestou otočil a zakýval mi ja som mu odkývala a usmiala sa. Tento deň bol krásny a teraz som už vedela na sto percent že niesu taký ako ich každý opisuje ale naopak skvelý chalani...